Aktuálne sú totiž veľmi populárne a ľudia ich začínajú využívať ako miesta na bývanie. Architekti a dizajnéri sa predbiehajú v tom, kto príde s lepším a originálnejším riešením a dovedie takýto spôsob bývania do dokonalosti.

Prečo áno?

„Hlavným spoločenským prínosom u týchto stavieb je ekologickosť a využitie druhotných surovín. Veľmi ľahko je využiteľný modulárny charakter jednotlivých jednotiek - jednotný rozmer, opakovanie stavebno-technických riešení či možnosť etapového stavania v moduloch (ak sa majiteľ takéhoto domu rozhodne v budúcnosti pre prístavbu, je jednoduché ju zrealizovať a postupovať podľa vopred pripraveného projektu). Ďalšou obrovskou výhodou je nízka obstarávacia cena základnej konštrukcie stavby a taktiež časový horizont, za ktorý je možné ju zrealizovať. Cenovo sa takéto domy pohybujú od 1000 €/m2. Na našom trhu je to však ešte stále okrajový stavebný segment, pretože v našich podmienkach neprináša takú želanú úsporu, ako v krajinách s priaznivejším podnebím a menším výkyvom teplôt," vyjadril sa dizajnér Ing. Pavol Rapco.

V Amerike sa aktuálne strhla veľká vlna sympatizantov takéhoto riešenia bývania, ktorí v ňom okrem iného vidia aj cestu, akou je možné vyriešiť obavy ohľadom stále pribúdajúceho množstva populácie a nedostatočných ubytovacích kapacít. S prvotnou myšlienkou prišiel americký umelec Gregory Kloehn, ktorý sa už viac nechcel pozerať na predimenzované ceny bývania v San Franciscu. Za sedem mesiacov si preto postavil svoj vlastný domov. V kontajneri . Aktuálne sa tento trend rozmáha stále viac aj v iných krajinách a je možné, že o pár rokov nimi budeme zaplavení aj u nás.

Úver na neho nedostanete

Odborná verejnosť si však samozrejme uvedomuje taktiež negatívne stránky, respektíve riziká takýchto stavieb. „V prípade, že sa rozhodnete pre takýto spôsob bývania, nie je napríklad možné riešiť jeho financovanie prostredníctvom hypotekárneho úveru. Taktiež samotná, čisto kovová, konštrukcia vyvoláva v niektorých ľuďoch obavy. Nevedia si predstaviť, že by mali svoj život prežiť v podstate v klietke, ktorá je síce zakrytá iným stavebným materiálom, no základ stále tvorí kov. Samozrejme, hrozia aj technické nedostatky. Riziko je zvýšené tým, že na Slovensku máme veľmi málo skúseností so stavaním takéhoto typu stavieb. Dôvodov je hneď niekoľko - u nás nemáme nazvyš odpadové kontajnery a depá, ktoré v prímorských štátoch odpredávajú vyslúžilé kontajnery za minimálne ceny. Druhým dôvodom sú pomerne veľké výkyvy teplôt v našom podnebí, ktoré spôsobujú, že stavba kontajnerového domu sa predražuje izolovaním," dodáva Ing. Rapco.

Pozor na predtým prepravované látky

Pozor si zároveň treba dať na pôvod kontajnera, z ktorého bude budúci dom postavený. „Je dobré si preveriť, čo sa v ňom prepravovalo, či sa v ňom neuskladňoval nebezpečný tovar, prípadne rádioaktívne látky. Riziká môžu predstavovať aj náterové látky a hmoty použité na kontajneroch, ktoré sa zrejme pri stavbe nebudú odstraňovať. Podliehajú iným normám a neboli určené na použitie za účelom zdravotnej nezávadnosti a do prostredia, kde by mal dennodenne žiť človek," pripomína na záver dizajnér Pavol Rapco.

V prípade, že by ste sa pre takýto spôsob bývania rozhodovali, určite zvážte všetky pre a proti a nechajte si poradiť odborníkmi pre danú oblasť. Každopádne, pozemok si môžete nájsť u nás a čo si na ňom postavíte, je len a len na vás.